pre zväčšenie kliknite na obrázok.
28. 2. 2011
Critical Mass Bratislava
logotyp pre CRITICAL MASS BRATISLAVA, kruh znázorňujúci koleso, pohyb, dynamiku. Línie pretínajúce sa navzájom v kruhu sú pomyselné stopy zanechané cyklistami. Má to aj iný význam a to pôdorys ulíc alebo ciest v meste, keďže critical mass sa týka problematiky cyklistiky v mestách. Font je Prestige, k danému logotypu sa mi páči, je jednoduchý, elegantný. Farbu som vybral modrú ako symbol čistého ovzdušia, ľahkosti a zdravého životného štýlu.
pre zväčšenie kliknite na obrázok.
pre zväčšenie kliknite na obrázok.
6. 2. 2011
Marc Riboud // Photographer
Marc Riboud sa narodil v roku 1923 v Lyone. Pri expozícii Universelle v Paríži v roku 1937 urobil svoje prvé fotografie s malým fotoaparátom Vest-Pocket ktorý dostal ako dar od otca ku svojim štrnástim narodeninám. V roku 1944 sa zúčatnil boja vo Vercors. Od roku 1945 do roku 1948 študoval inžinierstvo na Ecole Centrale de Lyon a pracoval v továrni. Po týždennej dovolenke strávenej na fotografickom festivale v Lyone sa už viac nevráti do továrne a rozhodne sa venovať fotografii.
V roku 1953 sa dočkal uverejnenia svojej fotografie Eiffelovej veže v časopise Life. Na pozvanie Henri Cartier-Bressona a Roberta Capa sa vracia späť do Magnum. Posledne ho poslali do Londýna "spoznať dievčatá a učiť sa po anglicky". Neučí sa však po anglicky ale intenzívne sa venuje fotografovaniu.
V roku 1955 cestuje cez Blízky východ a Afganistan do Indie Kde ostal jeden rok a v roku 1957 uskutoční svoju prvú návštevu Číny. Po trojmesačnom pobyte v ZSSR v roku 1960 sleduje nezávislosť Alžírska a Afriky. V rokoch 1968 a 1969 sa venuje spravodajstvu na juhu a severe Vietnamu kde je jedným z mála fotografou s povoleným vstupom.
Od 80. rokov sa vracia na východ. Vystavoval v Paríži, Londýne, New Yorku, Peknigu, Hong-Kongu, Bilbao...
V roku 1953 sa dočkal uverejnenia svojej fotografie Eiffelovej veže v časopise Life. Na pozvanie Henri Cartier-Bressona a Roberta Capa sa vracia späť do Magnum. Posledne ho poslali do Londýna "spoznať dievčatá a učiť sa po anglicky". Neučí sa však po anglicky ale intenzívne sa venuje fotografovaniu.
V roku 1955 cestuje cez Blízky východ a Afganistan do Indie Kde ostal jeden rok a v roku 1957 uskutoční svoju prvú návštevu Číny. Po trojmesačnom pobyte v ZSSR v roku 1960 sleduje nezávislosť Alžírska a Afriky. V rokoch 1968 a 1969 sa venuje spravodajstvu na juhu a severe Vietnamu kde je jedným z mála fotografou s povoleným vstupom.
Od 80. rokov sa vracia na východ. Vystavoval v Paríži, Londýne, New Yorku, Peknigu, Hong-Kongu, Bilbao...
Marc Riboud Publikoval mnoho kníh, vrátane najznámejších ktoré sú "Tri plagáty Číny", ed. Robert Laffont, "žurnál", ed. Denoël, "Huang Shan, Nebeské hory", ed. Arthaud, "Angkor budhistické Serenity", ed. Imprimerie Nationale, "Štyridsať rokov fotografie v Číne", ed. Nathan, "Shanghai zajtra", ed. Delpire. Retrospektíva uverejnená vo Flammarion v roku 2004 a vystavoval v Maison de la photographie européenne v Paríži, privítal 100.000 návštevníkov. V mnohých múzeách v celej Európe, ale aj v Spojených štátoch a Japonsku vystavoval svoje práce. Získal početné ocenenia, vrátane dvoch cien z Overseas Press Club, Time-Life Lucie Award a ICP Infinity Award.
5. 2. 2011
WRENCHMONKEES
WRENCHMONKEES, čo to je? Je to elegancia, krása, brutalita, sila, neha, láska a dokonalosť v jednom. Wrenchmonkees je partia troch chlapcov venujúcich sa prestavbe motocyklov a treba uznať že im to ide naozaj dobre. Určite nepreháňam keď poviem že je to umenie.
Miesto pôsobenia týchto majstrov remesla je Kodaň, teda Dánsko. Tejto úprave motoriek sa venujú ako wrenchmonkees od roku 2007 ale samozrejme že skúsenosti s úpravou motoriek mali chalani už vela rokov predtým. Pri úpravách sa snažia dosiahnuť čistý tvar a mechanický výzor motorky, zvýrazniť jej konštrukciu a prípadné neokonalosti pretransformovať na úmyselné "rat" dokonalosti. Prakticky to znamená, čo sa niekomu javí ako hnus, sa nám páči. A naozaj to funguje, motorky svojim výzorom pripomínajú závodné špeciály zo 60. až 80. rokov. Výzor motorky sa veľmi ťažko špecifikuje, je to zmes chopperu, cruiseru, naked bike a pre objemnosť pneumatík pripomína aj trialové stroje. Jednoducho povedané, ak si kúpite motorku od Wrenchmonkees, môžte si byť istý že vlastníte nezameniteľný exemplárny originál do detailov prešpekulovaný. Wrenchmonkees upriamili pozornosť pri prestavbách na samostatného jazca, nieje dôležité akú vysokú rýchlosť motocykel dosahuje, nemusí mať aerodynamické tvary a trblietavé farby, dôležitý je pocit z jazdy, nezameniteľný a nezabudnuteľný.
Milujú japonské, britské, talianské a americke motorky. Pravdepodobne to bude v konštrukcii rámu ktorá je vo všetkých prípadoch velmi podobná. Skoro všetky vyrábané motorky týchto štátov sú vhodné na typ úprav od Wrenchmonkees. Nepotrebujú upravovať legendárne modely na to, aby produkovali legendárne motorky. Kedže požiadavky klientov sú aby bola motorka schopná legálne jazdiť na cestách, tak konštruovanie prispôsobujú zákonom daného štátu v ktorom si motorku objednáte. Niekde sú povinné spätné zrkadlá, inde blatníky, či smerovky a podobne. Všetko sa dá samozrejme vopred dohodnúť.
Peter Nielsen, Nicholas Bech, Anders Ingvartsen, trojicha strojcov týchto beštií. Peter Nielsen je šéfom, založil Wrenchmonkees a opravám motocyklom sa venuje už cez 20 rokov. Vášeň v motorkách u neho začala už v detstve. Okrem vášne v motorkách hrá ako bubeník v rôznych Dánskych rokových kapelách. Nicholas Bech je fotografom ktorý miluje motorky, umenie a akýkoľvek objekt starší ako je on sám. Okrem toho že je súčasťou konštrukčného tímu, robí väčšinu zváračskej a kovanej práce. Stará sa aj o ich blog. Svoj voľný čas venuje svojej žene a dvom deťom. Je neustále inšpirovaný undergroundovými subkultúrami. Anders Ingvartsen je tvrdo pracujúci fotograf ktorý na základe svojej vízie začal stavať svoju prvú motorku pred desiatimi rokmi. Dnes berie hlavnú zodpovednosť za elektorinštalácie a stará sa predovšetkým o laminátové časti motoriek. Vo voľnom čase sa venuje priateľke a dcérke kde aj naberá inšpiráciu na tvorbu.
Miesto pôsobenia týchto majstrov remesla je Kodaň, teda Dánsko. Tejto úprave motoriek sa venujú ako wrenchmonkees od roku 2007 ale samozrejme že skúsenosti s úpravou motoriek mali chalani už vela rokov predtým. Pri úpravách sa snažia dosiahnuť čistý tvar a mechanický výzor motorky, zvýrazniť jej konštrukciu a prípadné neokonalosti pretransformovať na úmyselné "rat" dokonalosti. Prakticky to znamená, čo sa niekomu javí ako hnus, sa nám páči. A naozaj to funguje, motorky svojim výzorom pripomínajú závodné špeciály zo 60. až 80. rokov. Výzor motorky sa veľmi ťažko špecifikuje, je to zmes chopperu, cruiseru, naked bike a pre objemnosť pneumatík pripomína aj trialové stroje. Jednoducho povedané, ak si kúpite motorku od Wrenchmonkees, môžte si byť istý že vlastníte nezameniteľný exemplárny originál do detailov prešpekulovaný. Wrenchmonkees upriamili pozornosť pri prestavbách na samostatného jazca, nieje dôležité akú vysokú rýchlosť motocykel dosahuje, nemusí mať aerodynamické tvary a trblietavé farby, dôležitý je pocit z jazdy, nezameniteľný a nezabudnuteľný.
Milujú japonské, britské, talianské a americke motorky. Pravdepodobne to bude v konštrukcii rámu ktorá je vo všetkých prípadoch velmi podobná. Skoro všetky vyrábané motorky týchto štátov sú vhodné na typ úprav od Wrenchmonkees. Nepotrebujú upravovať legendárne modely na to, aby produkovali legendárne motorky. Kedže požiadavky klientov sú aby bola motorka schopná legálne jazdiť na cestách, tak konštruovanie prispôsobujú zákonom daného štátu v ktorom si motorku objednáte. Niekde sú povinné spätné zrkadlá, inde blatníky, či smerovky a podobne. Všetko sa dá samozrejme vopred dohodnúť.
Peter Nielsen, Nicholas Bech, Anders Ingvartsen, trojicha strojcov týchto beštií. Peter Nielsen je šéfom, založil Wrenchmonkees a opravám motocyklom sa venuje už cez 20 rokov. Vášeň v motorkách u neho začala už v detstve. Okrem vášne v motorkách hrá ako bubeník v rôznych Dánskych rokových kapelách. Nicholas Bech je fotografom ktorý miluje motorky, umenie a akýkoľvek objekt starší ako je on sám. Okrem toho že je súčasťou konštrukčného tímu, robí väčšinu zváračskej a kovanej práce. Stará sa aj o ich blog. Svoj voľný čas venuje svojej žene a dvom deťom. Je neustále inšpirovaný undergroundovými subkultúrami. Anders Ingvartsen je tvrdo pracujúci fotograf ktorý na základe svojej vízie začal stavať svoju prvú motorku pred desiatimi rokmi. Dnes berie hlavnú zodpovednosť za elektorinštalácie a stará sa predovšetkým o laminátové časti motoriek. Vo voľnom čase sa venuje priateľke a dcérke kde aj naberá inšpiráciu na tvorbu.
30. 1. 2011
Dušan Junek // Graphic Designer
Tak a rozhodol som sa napísať pre Vás pár slov o človeku, ktorý je ikonou slovenského grafického dizajnu 20. storočia, popredným predstaviteľom a vášnivým plagátotvorcom. Pána Juneka poznám veľmi dobre, dva roky ma totiž učil na vyššom odbornom štúdiu na Škole Dizajnu v Bratislave. Preto mu vďačím za vela, pán Junek je veľký človek s veľkým srdcom. Touto cestou sa mu chcem aj poďakovať za všetko čo ma naučil a som presvedčený že hovorím za všetkých jeho študentov.
Dušan Junek sa narodil v roku 1943 v Pieštanoch. Absolvoval maturitu na pieštanskom Gymnáziu. Študoval na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (prof. E. Belluš) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. D. Kuzma).
Jeho rozsiahla tvorba a aktivity v oblasti grafiky vizuálnych komunikácií doma i zahranicí sú neprehliadnutelné. Je medzinárodne renomovaný tvorca grafického dizajnu, plagátu, corporate identity a rešpektovaná osobnost v odbore. Realizoval 25 samostatných výstav a jeho tvorba bola prezentovaná na významných medzinárodných bienále a výstavách po celom svete – Paríž, Tokio, Londýn, New York, Lahti, Mexico City, Fort Collins, Kjotó, Brno, Aarhus, Bologna, Moskva, Ósaka, Varšava, Seoul, atd. Navrhol vyše tristo kultúrnych,
ideových, environmentálnych plagátov. Je protagonistom jednotného vizuálneho štýlu na Slovensku, autor prvého komplexného vizuálu bankovejinštitúcie – Tatra Banky (1990 – 1991), navrhol grafickú tvár vyše 20 slovenským, ceskoslovenským a zahranicným inštitúciám a firmám. Udelili mu viac ako 30 domácich a najmä medzinárodných cien. V roku 2002 mu Medzinárodná rada asociácií grafického dizajnu v Bruseli udelila ICOGRADA Achievement Award, prestížnu svetovú cenu za celoživotnú tvorbu a mimoriadny osobný prínos za rozvoj dizajnu vo svete. Od r. 1996 je cestným clenom medzinárodnej asociácie grafických dizajnérov BBA – Brno Biennale Association. Desatrocie bol viceprezidentom medzinárodného Bienále grafického dizajnu Brno (1990 – 2000), je iniciátor a spoluzakladatel medzinárodného Trienále plagátu Trnava (1990), v r. 1990 – 1993 bol
prezidentom Asociácie grafických dizajnérov Slovenska.
Permanentne propaguje grafiku vizuálnych komunikácií prostredníctvom mnohých projektov, akcií a výstav ako autor, organizátor i kurátor: Contemporary Slovak Cultural Poster – Krakow; Slovak Poster – Brno; Súčasný slovenský divadelný plagát – Plzen; World of Friends – Brno, Praha; Czech and Slovak Poster Art 1993-2003 – Dánsko, Praha, Bratislava; Plakater fra Slovakiet – Aarhus; Súcasný japonský plagát, Polská škola plagátu, Typo plagát, Súcasný nemecký plagát – Bratislava; atd. Venuje sa odbornej publicistike, konzultantskej a pedagogickej činnosti.
fotografia z príležitosti vernisáže výtavy 45-FORTYFIVE plagátov pána Juneka.
Jeho tvorba a umelecký profil je publikovaný vo svetovej encyklopédii WHO is WHO in Graphic Design (Zürich, 1994), americkej encyklopédii The Contemporary WHO is WHO (2003), v roku 2005 bol v Cambridge nominovaný do „100 TOP Visual Communicators“.
Svojou tvorbou je zastúpený v stálych zbierkach: Slovenská národná galéria Bratislava, Moravská galerie Brno, Galéria J. Koniarka Trnava, Památník národního písemnictví Praha, Art Museum Kjotó, Associations Trama Visual Mexico City, Centre Georges Pompidou Paris, Colorado State University Fort Collins, Dans Plakatmuseum Aarhus, Lahti Art Museum, Museum of Modern Art Toyama, North Carolina Art Museum Raleigh atd.
"Tvorcovia, ktorí verejne prejavili iný názor ako bol oficiálny, alebo svojou tvorbou či vystúpeniami protestovali proti režimu boli verejne hanobení v tlači, vo vydaných publikáciach (mne sa to stalo v dobe tzv. normalizácie v r. 1972), rozhlase či televízii. Viacerí z neoficiálnych umelcov boli sledovaní a vypočúvaní Štátnou bezpečnosťou (Štb), boli im odobrané cestovné pasy, naopak, niektorých násilne prinútili emigrovať, alebo z existenčných dôvodov opustiť svoje pôsobište a presťahovať sa stovky kilometrov inde (v roku 1973 som tak musel opustiť Bratislavu a s rodinou odísť na severovýchod Slovenska, kde som žil 14 rokov). Do osudov autorov a ich rodín, ktorí chceli len slobodne tvoriť a vyjadrovať svoj umelecký názor vstupovala hrubými zásahmi totalitná mašinéria, ktorá nám kládla rôzne prekážky a vytvárala existenčné ohrozenia. Náš život bol v niektorých smeroch dosť absurdný: tvorba, ktorá bola určená pre verejnosť utešene napĺňala doma naše šuflíky bez akejkoľvek šance na jej vystavenie, publikovanie či prezentáciu; vlastné texty o iných, najmä zahraničných autoroch, sme publikovali pod cudzími menami našich kamarátov lebo naše mená a názory boli zakázané; aby sme uživili seba a svoje rodiny zamestnali sme sa v iných profesiách do chvíle, keď nás aj odtiaľ vyhodili, (v mojom prípade to bol najskôr záhradný architekt, potom projektant, neskôr robotník, kopač kanálov, osvetár, ochranár prírody), ale hlavne sme stále tvorili ako výtvarníci a nestratili sme sa. Boli aj iné absurdnosti: chodili sme pravidelne so svojou prácou do tzv. hodnotiacich komisií Zväzu výtvarníkov a fondu výtvarných umení, kde o našej tvorbe častokrát rozhodovali zväzoví funkcionári a umelecky veľmi problémoví "kolegovia" - ideologicky samozrejme veľmi zdatní a slúžiaci; ešte na prelome 70. a 80. rokov sme sa niekoľkí dosť idealisticky pokúšali zorganizovať a založiť Trienále plagátu s veľkou medzinárodnou účasťou špičkových dizajnérov a tak obrazne otvoriť okno do slobodného sveta - podarilo sa nám to hneď po revolúcii v r. 1990, dnes už táto akcia má za sebou dve desaťročia a zaradila sa medzi najvýznamnejšie vo svojej oblasti na svete."
Tak ako tu Dušan Junek píše 1968 - 1970 študoval architektúru na VŠVU v Bratislave, z ktorej odišiel (1973-1989 rektorom Kulich) a v roku 1973 presunul svoje pôsobisko na severo východ Slovenska. 14 rokov mal zakázané vycestovať, vystavovať na území slovenska ale aj mimo územia, kontrolovali mu korešpondenciu, len velmi ťažko kontaktoval komunitu grafikov vo svete a predsa sa mu podarilo už v tej dobe dostať sa medzi popredných grafických dizajnérov. Dva roky pred revolúciou sa Dušan Junek vracia späť do Bratislavy. Venuje sa najmä divadelnému plagátu na rôzne predstvenia, je autorom niekoľkých plagátov pre štúdio L+S a rôznych iných projektov. Okrem plagátov je autorom nespočetného množstva logotypov, napríklad Tatra Banka, Union, Slovak Gold... Venuje sa typografii a v roku 1990 je spoluzakladateľom TPT. V roku 1991 založil štúdio GRAFIQ.
Posledné roky, okrem nespočetných aktivít stíhal učiť typografiu a vizuálnu komunikáciu na Škole Dizajnu v Bratislave. Prácu so študentami miluje a je názoru že tak ako on má čo naučiť študentov, rovnako sa aj sám učí od študentov. Počas pôsobenia na škole zorganizoval veľké množstvo výstav zameraných na grafický dizajn v priestoroch Galérie Sumec. Predstavil tak študentom svetovú elitu grafického dizajnu z bezprostrednej blízkosti.
Na záver by som sa rád poďakoval pánovi Junekovi za jeho nesmierny prínos v oblasti grafického dizajnu ale nie len tam. Pevne verím že máme pred sebou ešte kvantum nových výstav s novými prácami pána Juneka plnými elánu a dôvtipu. Veľa štastia.
http://www.i-lemon.sk/index.php?log=clanok&uid=53
http://kultura.pravda.sk/dobry-plagat-je-vzdy-za-nieco-angazovany-fd8-/sk-kgaleria.asp?c=A100906_180014_sk-kgaleria_p46
http://www.logorevue.sk/portal/?c=12&id=3
http://www.designum.sk/typografia/index.php?autor=junek
Dušan Junek sa narodil v roku 1943 v Pieštanoch. Absolvoval maturitu na pieštanskom Gymnáziu. Študoval na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (prof. E. Belluš) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. D. Kuzma).
Jeho rozsiahla tvorba a aktivity v oblasti grafiky vizuálnych komunikácií doma i zahranicí sú neprehliadnutelné. Je medzinárodne renomovaný tvorca grafického dizajnu, plagátu, corporate identity a rešpektovaná osobnost v odbore. Realizoval 25 samostatných výstav a jeho tvorba bola prezentovaná na významných medzinárodných bienále a výstavách po celom svete – Paríž, Tokio, Londýn, New York, Lahti, Mexico City, Fort Collins, Kjotó, Brno, Aarhus, Bologna, Moskva, Ósaka, Varšava, Seoul, atd. Navrhol vyše tristo kultúrnych,
ideových, environmentálnych plagátov. Je protagonistom jednotného vizuálneho štýlu na Slovensku, autor prvého komplexného vizuálu bankovejinštitúcie – Tatra Banky (1990 – 1991), navrhol grafickú tvár vyše 20 slovenským, ceskoslovenským a zahranicným inštitúciám a firmám. Udelili mu viac ako 30 domácich a najmä medzinárodných cien. V roku 2002 mu Medzinárodná rada asociácií grafického dizajnu v Bruseli udelila ICOGRADA Achievement Award, prestížnu svetovú cenu za celoživotnú tvorbu a mimoriadny osobný prínos za rozvoj dizajnu vo svete. Od r. 1996 je cestným clenom medzinárodnej asociácie grafických dizajnérov BBA – Brno Biennale Association. Desatrocie bol viceprezidentom medzinárodného Bienále grafického dizajnu Brno (1990 – 2000), je iniciátor a spoluzakladatel medzinárodného Trienále plagátu Trnava (1990), v r. 1990 – 1993 bol
prezidentom Asociácie grafických dizajnérov Slovenska.
Permanentne propaguje grafiku vizuálnych komunikácií prostredníctvom mnohých projektov, akcií a výstav ako autor, organizátor i kurátor: Contemporary Slovak Cultural Poster – Krakow; Slovak Poster – Brno; Súčasný slovenský divadelný plagát – Plzen; World of Friends – Brno, Praha; Czech and Slovak Poster Art 1993-2003 – Dánsko, Praha, Bratislava; Plakater fra Slovakiet – Aarhus; Súcasný japonský plagát, Polská škola plagátu, Typo plagát, Súcasný nemecký plagát – Bratislava; atd. Venuje sa odbornej publicistike, konzultantskej a pedagogickej činnosti.
na fotke z ľava :
Dušan Junek
moja maličkosť
František Borovecfotografia z príležitosti vernisáže výtavy 45-FORTYFIVE plagátov pána Juneka.
Jeho tvorba a umelecký profil je publikovaný vo svetovej encyklopédii WHO is WHO in Graphic Design (Zürich, 1994), americkej encyklopédii The Contemporary WHO is WHO (2003), v roku 2005 bol v Cambridge nominovaný do „100 TOP Visual Communicators“.
Svojou tvorbou je zastúpený v stálych zbierkach: Slovenská národná galéria Bratislava, Moravská galerie Brno, Galéria J. Koniarka Trnava, Památník národního písemnictví Praha, Art Museum Kjotó, Associations Trama Visual Mexico City, Centre Georges Pompidou Paris, Colorado State University Fort Collins, Dans Plakatmuseum Aarhus, Lahti Art Museum, Museum of Modern Art Toyama, North Carolina Art Museum Raleigh atd.
Tak ako tu Dušan Junek píše 1968 - 1970 študoval architektúru na VŠVU v Bratislave, z ktorej odišiel (1973-1989 rektorom Kulich) a v roku 1973 presunul svoje pôsobisko na severo východ Slovenska. 14 rokov mal zakázané vycestovať, vystavovať na území slovenska ale aj mimo územia, kontrolovali mu korešpondenciu, len velmi ťažko kontaktoval komunitu grafikov vo svete a predsa sa mu podarilo už v tej dobe dostať sa medzi popredných grafických dizajnérov. Dva roky pred revolúciou sa Dušan Junek vracia späť do Bratislavy. Venuje sa najmä divadelnému plagátu na rôzne predstvenia, je autorom niekoľkých plagátov pre štúdio L+S a rôznych iných projektov. Okrem plagátov je autorom nespočetného množstva logotypov, napríklad Tatra Banka, Union, Slovak Gold... Venuje sa typografii a v roku 1990 je spoluzakladateľom TPT. V roku 1991 založil štúdio GRAFIQ.
Shiego Fukuda I Tokio I 1994 :
Myslím, že jedným z poslaní grafického designu je vytvárať pre ľudí radosť, potešiť ich. A samozrejme nabádať aj provokovať k premýšľaniu. Tvorba Dušana Juneka sa uberá po tejto ceste a mieri k týmto cieľom. Inteligentná metafora ktorá vychádza z intelektuálnej platformy a ústi k vtipnej nadsázke, vyniká v diele slovenského kolegu. Je dominantou jeho umenia. To má ponúkať kvalitný grafický design súčasnosti.
Posledné roky, okrem nespočetných aktivít stíhal učiť typografiu a vizuálnu komunikáciu na Škole Dizajnu v Bratislave. Prácu so študentami miluje a je názoru že tak ako on má čo naučiť študentov, rovnako sa aj sám učí od študentov. Počas pôsobenia na škole zorganizoval veľké množstvo výstav zameraných na grafický dizajn v priestoroch Galérie Sumec. Predstavil tak študentom svetovú elitu grafického dizajnu z bezprostrednej blízkosti.
Na záver by som sa rád poďakoval pánovi Junekovi za jeho nesmierny prínos v oblasti grafického dizajnu ale nie len tam. Pevne verím že máme pred sebou ešte kvantum nových výstav s novými prácami pána Juneka plnými elánu a dôvtipu. Veľa štastia.
http://www.i-lemon.sk/index.php?log=clanok&uid=53
http://kultura.pravda.sk/dobry-plagat-je-vzdy-za-nieco-angazovany-fd8-/sk-kgaleria.asp?c=A100906_180014_sk-kgaleria_p46
http://www.logorevue.sk/portal/?c=12&id=3
http://www.designum.sk/typografia/index.php?autor=junek
29. 1. 2011
Prevažne dedina
Pridávam pár fotiek, teda portrétov na korých zachytávam každodenný všedný život ľudí z môjho najbližšieho okolia. Žiadna póza, žiadna pretvárka, na fotkách sa snažím zachytiť ich prirodzené správanie a moment kedy zabúdajú na fotografa.
foto: Zenit 11 / Lubitel II.
foto: Zenit 11 / Lubitel II.
ORAVA očami Lubitelu
Pridávam zopár fotiek fotených s mojim Lubitelom, fotky sú fotené cestou na oravu a na orave. Ako iste všetci viete je to zvitkový film a formát fotiek je 6x6. Konkrétne Kodak Portra 400nc.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)