Stránky

28. 2. 2011

Critical Mass Bratislava

logotyp pre CRITICAL MASS BRATISLAVA, kruh znázorňujúci koleso, pohyb, dynamiku. Línie pretínajúce sa navzájom v kruhu sú pomyselné stopy zanechané cyklistami. Má to aj iný význam a to pôdorys ulíc alebo ciest v meste, keďže critical mass sa týka problematiky cyklistiky v mestách. Font je Prestige, k danému logotypu sa mi páči, je jednoduchý, elegantný. Farbu som vybral modrú ako symbol čistého ovzdušia, ľahkosti a zdravého životného štýlu.




pre zväčšenie kliknite na obrázok.

6. 2. 2011

Marc Riboud // Photographer

Marc Riboud sa narodil v roku 1923 v Lyone. Pri expozícii Universelle v Paríži v roku 1937 urobil svoje prvé fotografie s malým fotoaparátom Vest-Pocket ktorý dostal ako dar od otca ku svojim štrnástim narodeninám. V roku 1944 sa zúčatnil boja vo Vercors. Od roku 1945 do roku 1948 študoval inžinierstvo na Ecole Centrale de Lyon a pracoval v továrni. Po týždennej dovolenke strávenej na fotografickom festivale v Lyone sa už viac nevráti do továrne a rozhodne sa venovať fotografii.


V roku 1953 sa dočkal uverejnenia svojej fotografie Eiffelovej veže v časopise Life. Na pozvanie Henri Cartier-Bressona a Roberta Capa sa vracia späť do Magnum. Posledne ho poslali do Londýna "spoznať dievčatá a učiť sa po anglicky". Neučí sa však po anglicky ale intenzívne sa venuje fotografovaniu.


V roku 1955 cestuje cez Blízky východ a Afganistan do Indie Kde ostal jeden rok a v roku 1957 uskutoční svoju prvú návštevu Číny. Po trojmesačnom pobyte v ZSSR v roku 1960 sleduje nezávislosť Alžírska a Afriky. V rokoch 1968 a 1969 sa venuje spravodajstvu na juhu a severe Vietnamu kde je jedným z mála fotografou s povoleným vstupom. 



Od 80. rokov sa vracia na východ. Vystavoval v Paríži, Londýne, New Yorku, Peknigu, Hong-Kongu, Bilbao...
Marc Riboud Publikoval mnoho kníh, vrátane najznámejších ktoré sú "Tri plagáty Číny", ed. Robert Laffont, "žurnál", ed. Denoël, "Huang Shan, Nebeské hory", ed. Arthaud, "Angkor budhistické Serenity", ed. Imprimerie Nationale, "Štyridsať rokov fotografie v Číne", ed. Nathan, "Shanghai zajtra", ed. Delpire. Retrospektíva uverejnená vo Flammarion v roku 2004 a vystavoval v Maison de la photographie européenne v Paríži, privítal 100.000 návštevníkov. V mnohých múzeách v celej Európe, ale aj v Spojených štátoch a Japonsku vystavoval svoje práce. Získal početné ocenenia, vrátane dvoch cien z Overseas Press Club, Time-Life Lucie Award a ICP Infinity Award.



5. 2. 2011

WRENCHMONKEES

WRENCHMONKEES, čo to je? Je to elegancia, krása, brutalita, sila, neha, láska a dokonalosť v jednom. Wrenchmonkees je partia troch chlapcov venujúcich sa prestavbe motocyklov a treba uznať že im to ide naozaj dobre. Určite nepreháňam keď poviem že je to umenie.


Miesto pôsobenia týchto majstrov remesla je Kodaň, teda Dánsko. Tejto úprave motoriek sa venujú ako wrenchmonkees od roku 2007 ale samozrejme že skúsenosti s úpravou motoriek mali chalani už vela rokov predtým. Pri úpravách sa snažia dosiahnuť čistý tvar a mechanický výzor motorky, zvýrazniť jej konštrukciu a prípadné neokonalosti pretransformovať na úmyselné "rat" dokonalosti. Prakticky to znamená, čo sa niekomu javí ako hnus, sa nám páči. A naozaj to funguje, motorky svojim výzorom pripomínajú závodné špeciály zo 60. až 80. rokov. Výzor motorky sa veľmi ťažko špecifikuje, je to zmes chopperu, cruiseru, naked bike a pre objemnosť pneumatík pripomína aj trialové stroje. Jednoducho povedané, ak si kúpite motorku od Wrenchmonkees, môžte si byť istý že vlastníte nezameniteľný exemplárny originál do detailov prešpekulovaný. Wrenchmonkees upriamili pozornosť pri prestavbách na samostatného jazca, nieje dôležité akú vysokú rýchlosť motocykel dosahuje, nemusí mať aerodynamické tvary a trblietavé farby, dôležitý je pocit z jazdy, nezameniteľný a nezabudnuteľný.




Milujú japonské, britské, talianské a americke motorky. Pravdepodobne to bude v konštrukcii rámu ktorá je vo všetkých prípadoch velmi podobná. Skoro všetky vyrábané motorky týchto štátov sú vhodné na typ úprav od Wrenchmonkees. Nepotrebujú upravovať legendárne modely na to, aby produkovali legendárne motorky. Kedže požiadavky klientov sú aby bola motorka schopná legálne jazdiť na cestách, tak konštruovanie prispôsobujú zákonom daného štátu v ktorom si motorku objednáte. Niekde sú povinné spätné zrkadlá, inde blatníky, či smerovky a podobne. Všetko sa dá samozrejme vopred dohodnúť.


Peter Nielsen, Nicholas Bech, Anders Ingvartsen, trojicha strojcov týchto beštií. Peter Nielsen je šéfom, založil Wrenchmonkees a opravám motocyklom sa venuje už cez 20 rokov. Vášeň v motorkách u neho začala už v detstve. Okrem vášne v motorkách hrá ako bubeník v rôznych Dánskych rokových kapelách. Nicholas Bech je fotografom ktorý miluje motorky, umenie a akýkoľvek objekt starší ako je on sám. Okrem toho že je súčasťou konštrukčného tímu, robí väčšinu zváračskej a kovanej práce. Stará sa aj o ich blog. Svoj voľný čas venuje svojej žene a dvom deťom. Je neustále inšpirovaný undergroundovými subkultúrami. Anders Ingvartsen je tvrdo pracujúci fotograf ktorý na základe svojej vízie začal stavať svoju prvú motorku pred desiatimi rokmi. Dnes berie hlavnú zodpovednosť za elektorinštalácie a stará sa predovšetkým o laminátové časti motoriek. Vo voľnom čase sa venuje priateľke a dcérke kde aj naberá inšpiráciu na tvorbu.